Od narodenia Paula Verlaina, francúzskeho básnika, uplynie v sobotu 30. marca 180 rokov.
Slovným spojením Prekliati básnici (Les Poetes maudits, 1884) nazval
Verlaine aj svoju esejistickú knihu, v ktorej vytvoril portréty básnikov
ako Tristan Corbiere, Arthur Rimbaud, Stéphane Mallarmé, Villiers de
l'Isle-Adam a poetky Marceline Desbordesovej-Valmorovej. Jednu kapitolu
venoval aj sebe a uviedol ju pod pseudonymom Chudák Lelian.
Paul Verlaine sa narodil 30. marca 1844 v meste Metz. Ani rodné mesto,
nachádzajúce sa na severovýchode Francúzska, a ani usporiadaná rodina, v
ktorej vyrastal, nenasvedčovali tomu, že sa z poslušného dieťaťa a
usilovného žiaka stane jeden z hlavných "prekliatych" básnikov. Možno
ani sám netušil, keď ako 19-ročný mladík prijal miesto úradníka na
mestskej radnici, že v ňom drieme nepokojný duch budúceho zakladateľa
modernej poézie.
V roku 1870 sa oženil a všetko nasvedčovalo tomu, že prežije typický
život úradníka, ktorý sa len vo voľných chvíľach venuje poézii. Tesne
pred svadbou sa totiž Verlaine zoznámil s parnasistickými básnikmi a
začal spolupracovať s časopisom Parnasse contemporaine (Súčasný Parnas).
Ako 22-ročný vydal svoju prvú zbierku Les Poemes saturniens (Saturnské
básne, 1866). O tri roky neskôr nasledovala zbierka Les Fetes galantes
(Galantné slávnosti, 1869), ktorou sa už dosť výrazne odklonil od
parnasistického vplyvu a z "kukly" úradníka sa začal rodiť básnik,
ktorého neskoršia tvorba ovplyvnila ďalšie generácie moderných básnikov
po celom svete. V tejto zbierke sa už nesnažil len o dokonalú formu
básne, ale aj o melodickosť veršov, prameniacich z intenzívneho
prežívania rôznorodých vnemov a vlastných vnútorných pocitov.
Prvé znaky symbolizmu sa prejavili vo Verlainovej zbierke La Bonne
Chanson (Dobrá pieseň, 1870), ktorá sa dosť dlho považovala za básnikovo
vyznanie lásky budúcej manželke. Pravdou však je, že verše nie sú
vyjadrením lásky ku konkrétnej žene, ale sú skôr vyznaním láske ako
takej, v jej netelesnej podobe.
Krátko po vydaní zbierky si uvedomil, že jeho túžby a sny nie sú spojené
s rodným mestom, ba ani s manželkou či rodinným životom. Inšpiráciu
hľadal v potulkách z kaviarne do kaviarne, či z krčmy do krčmy, pri
ktorých objavil aj "magickú" silu v tej dobe obľúbeného alkoholu -
absintu.
Napokon ako 29-ročný opustil rodné mesto a usadil sa v Paríži, kde na
troskách Parížskej komúny zažil osudové stretnutie s básnickým géniom,
budúcim prekliatym básnikom, o desať rokov mladším Arthurom Rimbaudom.
Pre Rimbauda opustil definitívne manželku, s ktorou sa v roku 1872 aj
rozviedol.
Medzi básnikmi postupne vzplanul ľúbostný vzťah sprevádzaný však hádkami
a žiarlivostnými scénami prevažne zo strany Verlaina. Búrlivý pomer
vyvrcholil v Bruseli v júli 1973, keď sa Verlaine pod vplyvom alkoholu
pokúsil zastreliť Rimbauda. Zranil mu len ruku, ale za tento skutok ho
odsúdili na dva roky väzenia.
Vo väzení sa podrobil protialkoholickému liečenie a uchýlil sa aj k
viere v Boha. Po dvoch rokoch strávených za mrežami vydal zbierku
Romances sans paroles (Romance bez slov) a v roku 1881 zbierku básní
Sagesse (Múdrosť).
V roku 1885 minul Verlaine všetky peniaze z rodinného majetku, a preto
sa jeho domovom stali nielen kaviarne, ale aj krčmy s tou najhoršou
povesťou. S podlomeným zdravím sa koncom 80. rokov 19. storočia uchýlil
do nemocnice pre nemajetných. Naďalej však písal a v roku 1888 vznikla
zbierka L'Amour (Láska), o rok neskôr aj kniha básní názvom Parallelment
(Paralelne).
Na okraji spoločnosti žijúci "prekliaty" básnik Paul Verlaine zomrel 8.
januára 1896 na otravu alkoholom bez toho, aby vôbec tušil, že svojou
tvorbou otvoril cestu modernej poézii.
V roku 1995 nakrútila poľská režisérka Agnieszka Hollandová o spolužití
básnikov film s názvom Úplné zatmenie (Total Eclipse) v hlavnej úlohe s
Leonardom DiCapriom ako Rimbaudom a Davidom Thewlisom v roli Verlaina.
Na aukcii v dražobnom dome Christie's v Paríži v decembri 2016 predali
za 434.500 eur revolver, ktorým sa Paul Verlaine pokúsil zastreliť
Arthura Rimbauda.